Silver Rocket

Fetch! vs. Therapy?

Nebudem to tajiť. Keď sa rodina Silver Rocket pred časom rozrástla o Fetch! a ja som si v kolonke Forenzní audit prečítal Therapy? - "Babyteeth", zaujalo ma to. Napriek tomu, že túto írsku kapelu sledujem od svojich stredoškolských čias (teda už viac ako 15 rokov), považujem ich debutové EP stále za jedinečné a nedostižné. A nie je to vôbec preto, že by odvtedy nahrávali slabé albumy. Akurát sa im už nikdy nepodarilo nahrať tak pestrú a zároveň neuveriteľne súdržnú nahrávku. Tá unikátne skombinovala skvelé riffy, nečakané melódie, prelievanie zmien tempa a dynamiky a 0 percentný podiel vaty do 27 minútovej esencie, ktorú som odvtedy počul 1000 krát a stále ma baví.
 
So slušnými očakávaniami som si teda zo stránky Fetch! stiahol album Jemně a bol som nadšený. Pretože asi jediný rozdiel medzi Jemně a Babyteeth je ten, že Fetch! tú parádu dokázali hrať o celých 6 a pol minúty dlhšie, ako chalani z Írska. Proste, „ostří jako břitva, hustí jako žito“ neboli žiadne plané PR kecy. Vzápätí na to som mal možnosť zažiť ich koncert na Točníku - fakt som neveril, že to dokážu preniesť aj na pódium. Dokázali, a ja som si kúpil album s ovcou na obale. Dokonca som si požičal peniaze, aby som ho mohol mať...
 
Prešlo pár rokov a moje očakávania rástli. Prišiel SRSS na Střeláku a môj vrchol večera. A s ním aj mierne rozpaky. Fetch! zahrali set, v ktorom som ich nespoznával. Chýbali mi melódie a úderné, no pritom chytľavé riffy, pribudli dlhšie plochy, v skladbách som sa strácal. Fetch! mi znovu pripomenuli Therapy?, a síce moje zmiešané pocity z EP Pleasure Death a prvého regulárneho albumu Nurse. Kapela akoby spätne rozložila svoj dokonalý prvý pokus na jednotlivé diely a skúšali, kam sa až v rámci nich dá dôjsť. A ako prvé sa rozhodli uspokojiť chúťky po skúmaní svojich noisových koreňov a experimentovaní so zvukom.
 
Dlhé čakanie je za mnou, Parfum et Koteka je v prehrávači a moja paralela s Therapy? je definitívne potvrdená. Hneď prvý song mi dáva jasne najavo, že tu sa so mnou nebude zaobchádzať „jemně“. Strohý a nekompromisný riff spolu s jedovatou rečníckou otázkou skratkovitého textu vrazí svoje ostrie presne medzi tie svinstvá, čo si budeme hovoriť, každý máme nejaké... A bude horšie. Úvodná linka Dámiček brnká po vypätých nervoch a dramaticky stupňuje atmosféru, na chvíľu ju prehluší hromský rachot, aby sa znovu nenápadne vynorila a provokovala ďalej. Chapadla A ma nekompromisne ovíjajú a vťahujú do svojho sveta, kde to „Viera“ a „Nádej“ zabalili už pred rokmi. Vytrhnú ma až Chapadla B, pre mňa prvý vrchol albumu, fantastická inštrumentálna vec s premenlivým tempom a dokonalým riffom. Hneď dalšia Dálnice je pre mňa krátkym vyslobodením, hymnický spev mi dáva spomenúť na to najlepšie z predošlej platne. Epický rozmach v závere si však len pripravuje pôdu pre ďalší úder, keď ma v dokonalej symbióze basy a gitary prihluší WS, ktorá už zabieha niekde do teritória zúrivých Wollongong. Nasledujúca skladba jednoduchým sloganom skonštatuje to, čo už tuším od začiatku – a síce že Parfum et Koteka nie je „žádný velký sraní“, ale že tu ide fakt do tuhého. Jih sa síce spočiatku tvári, že si človek na chvíľku oddýchne, stačí sa však započúvať do textu a sme opäť doma. Parádnu bodku zaobstará Ven, ktorá začína najchytľavejším a najmelodickejším riffom široko ďaleko, ktorý ale vzápätí spláchne noisový príval. Ak by som však mal vybrať jedinú skladbu z albumu ako singel, ku ktorému treba natočiť video, bola by to práve táto.

OK, Parfum et Koteka nie je úplne to v čo som dúfal. Trvalo mi pár vypočutí, kým som sa začal orientovať, prenikol do vnútornej logiky (respektíve vytvoril si svoju) a prestal hľadať „starých“ Fetch!. Tí „noví“ síce stratili časť pre mňa dôležitého kúzla, avšak pridali pár trikov, vďaka ktorým majú stále veľa čo ponúknuť. Jasné, že som si ten vinyl už objednal. A už som zvedavý, s čím prídu nabudúce. Lebo aj Therapy? na ďalších albumoch... no nič, budem trpezlivý.